| slovo | definícia |
To be without rebuke
(gcide) | Rebuke \Re*buke"\ (r[-e]*b[=u]k"), n.
1. A direct and pointed reproof; a reprimand; also,
chastisement; punishment.
[1913 Webster]
For thy sake I have suffered rebuke. --Jer. xv. 15.
[1913 Webster]
Why bear you these rebukes and answer not? --Shak.
[1913 Webster]
2. Check; rebuff. [Obs.] --L'Estrange.
[1913 Webster]
To be without rebuke, to live without giving cause of
reproof or censure; to be blameless.
[1913 Webster] |
| |
Nenašli ste slovo čo ste hľadali ? Doplňte ho do slovníka.
na vytvorenie tejto webstránky bol pužitý dictd server s dátami z sk-spell.sk.cx a z iných voľne dostupných dictd databáz. Ak máte klienta na dictd protokol (napríklad kdict), použite zdroj slovnik.iz.sk a port 2628.
online slovník, sk-spell - slovníkové dáta, IZ Bratislava, Malé Karpaty - turistika, Michal Páleník, správy, údaje o okresoch V4