slovodefinícia
disobliging
(encz)
disobliging,neochotný adj: Zdeněk Brož
disobliging
(encz)
disobliging,neúslužný adj: Zdeněk Brož
Disobliging
(gcide)
Disobliging \Dis`o*bli"ging\, a.
1. Not obliging; not disposed to do a favor; unaccommodating;
as, a disobliging person or act.
[1913 Webster]

2. Displeasing; offensive. [Obs.] --Cov. of Tongue. --
Dis`o*bli"ging*ly, adv. -- Dis`o*bli"ging*ness, n.
[1913 Webster]
Disobliging
(gcide)
Disoblige \Dis`o*blige"\, v. t. [imp. & p. p. Disobliged; p.
pr. & vb. n. Disobliging.] [Pref. dis- + oblige: cf. F.
d['e]sobliger.]
1. To do an act which contravenes the will or desires of; to
offend by an act of unkindness or incivility; to
displease; to refrain from obliging; to be unaccommodating
to.
[1913 Webster]

Those . . . who slight and disoblige their friends,
shall infallibly come to know the value of them by
having none when they shall most need them. --South.
[1913 Webster]

My plan has given offense to some gentlemen, whom it
would not be very safe to disoblige. --Addison.
[1913 Webster]

2. To release from obligation. [Obs.]
[1913 Webster]

Absolving and disobliging from a more general
command for some just and reasonable cause.
--Milton.
[1913 Webster]
disobliging
(wn)
disobliging
adj 1: intentionally unaccommodating; "the action was not
offensive to him but proved somewhat disobliging" [syn:
disobliging, uncooperative]
podobné slovodefinícia
disobliging
(encz)
disobliging,neochotný adj: Zdeněk Broždisobliging,neúslužný adj: Zdeněk Brož
Disobligingly
(gcide)
Disobliging \Dis`o*bli"ging\, a.
1. Not obliging; not disposed to do a favor; unaccommodating;
as, a disobliging person or act.
[1913 Webster]

2. Displeasing; offensive. [Obs.] --Cov. of Tongue. --
Dis`o*bli"ging*ly, adv. -- Dis`o*bli"ging*ness, n.
[1913 Webster]
Disobligingness
(gcide)
Disobliging \Dis`o*bli"ging\, a.
1. Not obliging; not disposed to do a favor; unaccommodating;
as, a disobliging person or act.
[1913 Webster]

2. Displeasing; offensive. [Obs.] --Cov. of Tongue. --
Dis`o*bli"ging*ly, adv. -- Dis`o*bli"ging*ness, n.
[1913 Webster]
Undisobliging
(gcide)
Undisobliging \Undisobliging\
See disobliging.
disobliging
(wn)
disobliging
adj 1: intentionally unaccommodating; "the action was not
offensive to him but proved somewhat disobliging" [syn:
disobliging, uncooperative]

Nenašli ste slovo čo ste hľadali ? Doplňte ho do slovníka.

na vytvorenie tejto webstránky bol pužitý dictd server s dátami z sk-spell.sk.cx a z iných voľne dostupných dictd databáz. Ak máte klienta na dictd protokol (napríklad kdict), použite zdroj slovnik.iz.sk a port 2628.

online slovník, sk-spell - slovníkové dáta, IZ Bratislava, Malé Karpaty - turistika, Michal Páleník, správy, údaje o okresoch V4